Keď víno chutí inak, lebo ho piješ inde

Niektoré veci chutia rovnako kdekoľvek.
Víno medzi ne nepatrí.

Ten istý pohár, tá istá fľaša – a predsa úplne iný zážitok. Víno doma v kuchyni chutí inak než na terase. Inak pri otvorenom okne, keď vonia večer. Inak vo vinici, kde sa zem ešte drží v topánkach. A inak v tichu, keď už všetci spia.

Nie je to o chuti. Je to o priestore.
O tom, čo máš okolo seba. A hlavne – čo máš v sebe.

Víno je zvláštne v tom, že nasáva atmosféru. Rozhovor, svetlo, náladu. Dokáže zvýrazniť radosť aj spomaliť smútok. Nie preto, že by niečo menilo. Ale preto, že nás núti byť viac tam, kde práve sme.

Kde, na akom mieste, alebo s kým si rád či rada vychutnávaš víno ty?

Možno stojí za to sa pri tom na chvíľu zastaviť. Všimnúť si, prečo práve tam. Prečo práve s tým človekom. A prečo práve vtedy.

Možno stojí za to urobiť ešte jeden malý krok.
Zastaviť sa nie len v myšlienkach, ale aj v čase.

Vybrať fľašu vína nie preto, že je výnimočná, ale preto, že chceš zdieľať chvíľu. Zavolať niekomu, koho si dlho nevidel. Alebo si sadnúť s tými, ktorí sú nablízku, a dovoliť si spomínať. Na veci, ktoré sa už nehovoria každý deň.

Víno má zvláštnu schopnosť otvárať spomienky. Nie prudko. Skôr potichu. Prichádzajú s druhým dúškom, s úsmevom, s vetou "pamätáš sa…". A zrazu sa večer zmení na miesto, kde nie je kam sa ponáhľať.

Nie kvôli vínu.
Ale kvôli ľuďom.

Možno si len dovolíš byť spolu. Bez programu. Bez hodnotenia. V pokoji. V spomienkach. V prítomnosti.

A ak k tomu patrí pohár vína, je to v poriadku.
Pretože niektoré chvíle chutia inak práve preto, že sme sa pri nich dokázali zastaviť.